Kanál SP na YouTube SP na Facebooku SP na Floowie

Úvod » Fakta, legislativa, dokumenty »

publicistika k číslu
3/2018

expertiza

Aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu

ilustrační foto

Vydáno před 2 lety

Úvod

V júli 2018 bol na valných zhromaždeniach Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov a Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce v írskom Dubline schválený nový „medzinárodný etický kódex“, dokument s názvom Statement of Ethical Principles (IFSW, 2018), ktorý do slovenského jazyka môžeme preložiť ako Vyhlásenie etických princípov (sociálnej práce), resp. Deklarácia etických princípov (ďalej „Vyhlásenie“). Obdobne ako predchádzajúci dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (IFSW/ IASSW, 2004) ide o spoločné dielo týchto dvoch kľúčových medzinárodných organizácií.

Cieľom príspevku je identifikovať a predstaviť aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu. Z metodologického hľadiska sme za účelom dosiahnutia tohto cieľa použili obsahovú analýzu a komparáciu troch východiskových dokumentov, a síce oboch uvedených kódexov ako aj pracovného dokumentu, ktorý predchádzal jeho finálnemu zneniu (Ethics Taskforce, 2017).

Medzinárodný etický kódex a jeho historické súvislosti

Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických hodnôt a princípov do podoby medzinárodného etického kódexu. V sociálnej práci túto úlohu dlhodobo plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (International Federation of Social Workers, skr. IFSW), ktorá bola založená na prvej medzinárodnej konferencii sociálnej práce v Paríži v roku 1928. Do súčasnej podoby sa reštrukturalizovala v Mníchove v roku 1956. Táto organizácia so sídlom vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (International Association of Schools of Social Work, skr. IASSW), historicky takisto založenou na vyššie uvedenej konferencii v Paríži v roku 1928, so začiatkom pôsobenia o rok neskôr. Ide o medzinárodné spoločenstvo škôl a vzdelávateľov sociálnej práce, ktoré podporuje zlepšenie kvality vzdelávania a výskumu, teórie a praxe sociálnej práce, administratívy sociálnych služieb a tvorbu sociálnych politík (Mátel, 2016).

Etika patrí medzi prioritné oblasti záujmu oboch organizácií. V roku 1976 publikovala IFSW dokument o princípoch a štandardoch etiky sociálnej práce, ktorý bol zásadne revidovaný v roku 1994. Jeho účelom bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti. Hoci ani jeden z dokumentov neobsahoval názov „kódex“, národnými profesijnými asociáciami ako aj samotnými sociálnymi pracovníkmi boli chápané ako „medzinárodný etický kódex“, ktorý vytvára ideovú platformu pre národné etické kódexy. Dokument IFSW z roku 1994 bol na Slovensku východiskom pri tvorbe prvého národného Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky v roku 1997.

V nastavenom trende pokračoval aj dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (IFSW/IASSW, 2004). Tento medzinárodný etický kódex bol v Českej republike východiskom Etického kodexu Společnosti sociálních pracovníků ČR v roku 2006.

Dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy zostal viac na všeobecnej úrovni, pričom rozpracovanie konkrétnych etických zásad nechal na asociáciách jednotlivých členských krajín. K novým témam, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcom dokumente z roku 1994, patrili (Nečasová, 2004):

  • potreba starostlivosti o sociálneho pracovníka,
  • uznanie náročných situácií, ktoré vyplývajú z podstaty profesie,
  • povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce,
  • zodpovednosť za to, že rozhodnutia budú eticky podložené,
  • identifikovanie silných stránok užívateľov služieb,
  • celostný prístup k užívateľom služieb.

Ideový základ tohto dokumentu tvorila tzv. „medzinárodná definícia sociálnej práce“, ktorú schválili zástupcovia IFSW a IASSW v kanadskom Montreale v roku 2000. Zásadnými sú v nej uvedené princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Tieto dva princípy tvorili obsahový a štrukturálny základ dokumentu. Keď došlo v roku 2014 k zmene medzinárodnej definície a jej schváleniu orgánmi IFSW a IASSW v austrálskom Melbourne, bolo otázkou času, kedy príde k revízii medzinárodného etického kódexu. Zaujímavosťou je, že nový slovenský Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce (2015) síce vychádzal z medzinárodného kódexu z roku 2004, ale v preambule uviedol už novú globálnu definíciu, čím bol svojho času prvý vo svete, ktorý takto urobil.

Etické pracovné skupiny oboch medzinárodných organizácií pripravili návrh dokumentu (ďalej „draft“), ktorý bolo možné pripomienkovať do konca januára 2018. Finálna verzia bola v porovnaní s draftom podstatne skrátená a 2. júla 2018 schválená valnými zhromaždeniami oboch organizácií. Štruktúra Vyhlásenia je veľmi jednoduchá. Začína úvodnými pojednávaniami, ktoré obsahujú účel a povahu Vyhlásenia a prezentujú aktuálnu globálnu definíciu. Nasleduje predstavenie deviatich zásadných etických princípov, o ktorých budeme pojednávať nižšie. Draft obsahoval dôležité interpretačné pravidlo, že „každý princíp uvedený vo Vyhlásení sa musí chápať v spojení s ostatnými a nie samostatne“ (Ethics Taskforce, 2017). Žiaľ vo finálnej verzii toto chýba, ako aj jedna veľmi dôležitá zásada, ktorú by ocenili najmä sociálni pracovníci v praxi a týka sa zamestnávateľských organizácií: „Nielen sociálni pracovníci musia dodržiavať etické postupy práce, rovnako aj organizácie musia plniť svoje povinnosti pri podpore etickej praxe“ (por. Agius, Jones, 2012, Ethics Taskforce, 2017).

Vyhlásenie v zásade kopíruje štruktúru staršieho dokumentu, len so zmenenou hierarchiou. Kým v staršom dokumente bol princíp „ľudských práv a ľudskej dôstojnosti“ nadradený princípu sebaurčenia, spoluúčasti a holizmu, tieto sú uvádzané samostatne. Pasáž o etickom využívaní technológií a sociálnych médií je celkom nová. Samostatná časť, ktorá v staršom dokumente bola nazvaná ako „profesionálne správanie“, je v novom dokumente premenovaná na profesionálnu bezúhonnosť. V tejto súvislosti by som poznamenal, že nejde o najšťastnejšiu voľbu, ale skôr umelo vytvorený súborný princíp. Okrem adekvátnych častí o profesionálnych hraniciach, zodpovednom zaobchádzaní s mocou (9.4) a prijímaní malých darčekov (9.5), sú tu napr. časti o ďalšom profesionálnom raste (9.2), starostlivosti o seba (9.4), etickom rozhodovaní v konfliktných situáciách (9.7) a etických podmienkach výkonu praxe (9.8). Ide o množstvo tém týkajúcich sa profesionálneho správania v rôznorodých situáciách.

Vyhlásenie etických princípov svojou povahou „slúži ako spoločný rámec pre sociálnych pracovníkov, aby pracovali na dosiahnutí najvyšších možných štandardov profesionálnej integrity“ a je „záväzkom dodržiavať v ňom obsiahnuté kľúčové hodnoty a princípy profesie sociálna práca“.

Medzinárodná definícia ako teoretické východisko kódexu

Globálnu definíciu z roku 2014 prijíma Vyhlásenie za svoj základ primárne kvôli princípom, ktoré sú v nej obsiahnuté. Jej znenie je nasledovné:

Sociálna práca je profesia založená na praxi a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi poznatkami sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala blaho.“

V komentároch IFSW k tejto definícii sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že sociálna práca je vzájomne prepojený systém hodnôt, teórie a praxe, a že sa explicitne vzťahuje na sociálnu prácu ako profesiu, teda nie na dobrovoľníkov a neprofesionálnych sociálnych pracovníkov. IASSW zdôraznila, že sociálna práca je už globálne akceptovaná aj ako akademická disciplína. Princípy sociálnej práce v novej definícii predchádzajú časti o jej teoretických východiskách. Rovnako ako v staršej verzii definície z roku 2000 sú primárne zdôraznené dva zásadné princípy – ľudské práva a sociálna spravodlivosť, ale uvedené v opačnom poradí. Priorita dodržiavania a presadzovania sociálnej spravodlivosti zodpovedá kľúčovému mandátu medzinárodnej sociálnej práce. Z jazykového hľadiska je v anglickom texte zaujímavá výmena prívlastku z fundamental (zásadné, fundamentálne) na central (ústredné, centrálne). Anglický výraz ,collective responsibility (spoločná, kolektívna zodpovednosť) bol včlenený do novej definície spolu s ľudskými právami na zdôraznenie toho, že právo a blaho môžu byť plne realizované, keď občania prevezmú zodpovednosť za svoje činy, iných ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Rešpektovanie dôstojnosti a ľudských práv nie je v protiklade – ba práve naopak – s rôznorodosťou a jedinečnosťou každej osoby, skupiny alebo komunity. Úcta a rešpekt k rozmanitosti (respect diversity) sa môže rozvíjať prostredníctvom hlbšieho poznania, porozumenia a rešpektovania odlišných kultúrnych, náboženských hodnôt a tradícií ako aj prostredníctvom dialógu s členmi odlišnej skupiny (Mátel, Schavel, 2015). Vyhlásenie prezentuje túto definíciu s uvedením, že podporuje regionálne a národné zdôraznenia.

Zmeny v novom medzinárodnom etickom kódexe

14-ročný odstup dvoch medzinárodných etických kódexov odráža globálny vývoj v myslení, terminológii, teórii a praxi sociálnej práce vo všeobecnosti, ako aj etiky sociálnej práce v jej užšom ponímaní. Aktuálne zmeny Vyhlásenia môžeme zahrnúť do dvoch základných kategórií – terminologických a obsahových, pričom obe spolu úzko súvisia.

Sociálni pracovníci nie sú chápaní v úzkom význame len ako osoby, ktoré vykonávajú priamu prax (praktici), ale aj ako vzdelávatelia,  výskumníci a vzhľadom na Vyhlásenie sú medzi adresátmi priamo menovaní aj študenti. Dokument preto už v porovnaní so staršou verziou vynecháva povinnosť sociálnych pracovníkov spolupracovať so školami sociálnej práce, aby podporili študentov pri získavaní kvalitného výcviku a praktických vedomostí. Širšie chápanie sociálnych pracovníkov sa opiera o znenie medzinárodnej definície, kde je sociálna práca prezentovaná nielen ako praktická profesia, ale aj ako akademická disciplína.

Klienti ani užívatelia služieb nie sú menovaní. Globálna terminológia prezentovaná dokumentmi IFSW a IASSW v prvom desaťročí 20. stor. nahradila bežný pojem klient výrazom užívateľ služieb (resp. opisne osobou, ktorá užíva služby sociálnej práce), aby sa poukázalo na nebezpečenstvo vytvorenia závislosti a hierarchiu moci. Kým starší kódex výraz užíva bežne (v texte je 9-krát), nový dokument sa mu vyhýba. Užívatelia služieb sú označení ako ľudia, s ktorými (sociálni pracovníci) pracujú (angl. people with whom they work) alebo jednoducho ľudia. Zmena terminológie pritom nie je len o predložkách, ale indikuje priorizáciu participatívneho prístupu (pracovať s) pred expertným (poskytovať služby pre...). Draft chcel pôvodne priamo v texte uviesť koncept zraniteľnosti všetkých ľudí (vulnerability of all human beings), podľa ktorého všetci ľudia vďaka existencii vo svete majú rôznu mieru zraniteľnosti. Tento princíp spochybňuje pojem sociálny pracovník ako expert, nezávislý a neutrálny a podporuje myšlienku zdieľanej zraniteľnosti so všetkými ľuďmi. Konsekvenciou tohto teoretického prístupu je kritická reflexia sociálnych pracovníkov, ako prinášajú do pracovného vzťahu vlastnú históriu, bolesti a radosti, hodnoty, náboženské, duchovné a kultúrne orientácie. Kritická reflexia toho, ako moje osobné má vplyv na profesionálne správanie a naopak, má byť základom každodennej etickej praxe (Ethics Taskforce, 2017). Hoci sa tieto teoretické reflexie nedostali do finálneho znenia Vyhlásenia, stali sa základom terminologickej zmeny a náhľadu na osoby, s ktorými sociálni pracovníci pracujú.

Aktívna zmena spoločenského prostredia. V porovnaní s užívateľmi služieb, kde je Vyhlásenie extrémne opatrné v používaní aktívnych slovies (vrátane deficitu konceptu zmocňovania či neuvedenia účasti, empatie a starostlivosti k užívateľom služieb), v pojednávaní o spoločenskom prostredí sú použité aktívne slovesá a imperatívy. Napríklad namiesto formulácie „sociálni pracovníci majú rozpoznať a rešpektovať etnickú a kultúrnu rôznorodosť“ je uvedené, že „pracujú na posilňovaní inkluzívnych komunít...“. Posilnená je behaviorálna a konatívna rovina pred kognitívnou.

Vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv. Vyhlásenie tuná dôsledne pokračuje v tom, čo predošlý dokument začal. Draft upozornil na potrebu teoretického a etického posunu chápania ľudskej dôstojnosti v kontexte autonómie k uznaniu intersubjektivity ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, teda práva „medzi“ jednotlivcami (Feder, 2014). V zásade ide o veľmi dôležitý princíp interpretácie ľudských práv založený na tom, že „moje právo končí tam, kde začínajú práva iných“. V texte Vyhlásenia môžeme nájsť viacero statí, kde je tento balans explicitne uvedený, napr. „Rešpektujeme všetky osoby, ale spochybňujeme presvedčenie a konanie tých osôb, ktoré znehodnocujú alebo stigmatizujú seba alebo iné osoby“ (čl. 1) alebo „Sociálni pracovníci rešpektujú a presadzujú práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a oprávnené záujmy ostatných“ (čl. 4). Úlohou sociálnych pracovníkov je preto aj „spolupracovať s ľuďmi na hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia“ (čl. 2).

Práva a legitímne limity sociálnych pracovníkov. Vyhlásenie sa snaží vyhnúť jednostrannému prezentovaniu etických povinností sociálnych pracovníkov, teda „povinností bez akýchkoľvek práv“. Tento koncept býva v národných kódexoch formulovaný cez zodpovednosť sociálneho pracovníka voči sebe, ktorý v etických dokumentoch 20. storočia chýbal. Vyhlásenie nadväzuje a prehlbuje pojednávania staršieho kódexu, kde bola prezentovaná zodpovednosť za sústavné vzdelávanie, starostlivosť o seba (self care) a potreba uznania dilematických a konfliktných situácií v procese etického rozhodovania. V pojednávaní o potrebe aktívneho spochybňovania nespravodlivých politík a praktík (čl. 3.4) sa uvádza, že „pritom nesmú byť sociálni pracovníci trestaní“. Odporúča sa im, aby zvážili aj ohrozenie vlastnej bezpečnosti a „nie sú nútení konať, ak by boli sami ohrození“. Okrem toho Vyhlásenie uvádza osobitú pasáž (čl. 9.5), v ktorej sa pojednáva o praxi v niektorých krajinách a kultúrach, že sociálnym pracovníkom sú pri výkone práce poskytované drobné dary. Nemyslí sa pritom korupčné správanie, v ktorom je dávanie a prijímanie darov spojené s protislužbou a zvýhodnením. Dôraz je kladený na malé, resp. drobné dary, ktorých odmietnutie by mohlo byť v niektorých kultúrach prejavom nezdvorilosti či neúcty. Vyhlásenie odporúča, aby v takýchto prípadoch bola uvedená prax prezentovaná v národnom etickom kódexe.

Etické využitie digitálnych technológií je úplne novou témou kódexu, ktorá sa dotýka nielen osôb, s ktorými sociálni pracovníci pracujú, ale aj vzdelávania a výskumu. Pri všetkých týchto činnostiach sa čoraz viacej používajú elektronické technológie a sociálne médiá (napr. poradenstvo a výskum prostredníctvom e-mailu, videí, on-line svojpomocné skupiny s použitím Facebooku či Whatsappu). Vyhlásenie upozorňuje, že používanie digitálnych technológií a sociálnych médií môže predstavovať hrozbu pre uplatňovanie mnohých etických noriem, vrátane, ale nie výhradne, súkromia a dôvernosti, konfliktov záujmov, kompetencií a dokumentácie...“ (čl. 8.2).

Pôsobenie sociálnych pracovníkov vo vojenskom kontexte a nepoužívanie zbraní. Kľúčovou je podpora mieru, nenásilia a podpora dôstojnosti ľudí. Okrem rizík zneužívania vedomostí a zručností sociálnych pracovníkov na neľudské účely, akými je mučenie a terorizmus, ktoré uvádzal už aj starší kódex, pridáva nový dokument aj vojenské sledovanie a konverznú terapiu. Novým etickým imperatívom je, že sociálni pracovníci by „nemali používať zbrane v ich profesionálnom alebo osobnom živote proti ľuďom“ (čl. 9.3).

Hodnoty, alebo princípy sociálnej práce?

Súčasným trendom mnohých etických kódexov je uvádzanie etických hodnôt (ethical values) ako základnej bázy štruktúry celého kódexu. Medzinárodné etické kódexy uprednostňujú uvádzanie etických princípov (ethical principles). Aký je medzi nimi rozdiel? Z hľadiska odbornej lexiky autor príspevku chápe profesijné hodnoty sociálnej práce ako „presvedčenia profesijnej komunity o žiaducich cieľoch a žiaducom správaní sociálnych pracovníkov, ktoré k týmto cieľom vedú“. V sociálnej práci a ostatných pomáhajúcich profesiách určujú hodnoty povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom, kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. Sú taktiež kľúčové pri riešení etických problémov a dilem a vyjadrujú, ako by sociálni pracovníci mali konať (Mátel, Romanová, Senáriková, 2017). V rámci jednotlivých profesií sa jej zástupcovia a experti na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie hodnoty, ktoré sú pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. Tieto bývajú označené za kľúčové hodnoty (core values). Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine. Etické princípy definoval Beauchamp (1996:80-81) ako „fundamentálne štandardy správania, od ktorých závisia mnohé iné štandardy a súdy. Princíp je nevyhnutnou normou v myšlienkovom systéme, ktorý utvára základ pre morálne uvažovanie v tomto systéme.“ Banksová (2012) uvádza, že princípy sú základné (esenciálne) normy v systéme myslenia alebo presvedčenia, ktoré tvoria základ pre úvahy v tomto systéme. V etických kódexoch môžeme rozlíšiť dva druhy princípov:

  • etické princípy, čiže všeobecné vyhlásenia o etických štandardoch praxe, týkajúce sa postojov, práv a povinností s ohľadom na ľudské blaho (napr. rešpektovanie autonómie užívateľov služieb);
  • princípy odbornej praxe, ktorými sú všeobecné vyhlásenia o tom, ako dosiahnuť dobro užívateľov služieb (napr. spolupráca s kolegami).

Vzhľadom na ich vzťah s hodnotami upozorňuje Aadland (2011:18), že „nemožno formulovať žiaden princíp, ktorý by bol hodnotám nadradený, keďže hodnoty samotné sú základom všetkých ostatných princípov“. Z jazykového hľadiska sú formulované princípy, podobne ako hodnoty, čo najstručnejšie. Na rozdiel od hodnôt, ktoré sú vyjadrené podstatným menom (napr. služba, kompetencia, integrita) alebo slovným spojením (napr. dôležitosť medziľudských vzťahov), princípy obsahujú aj sloveso, ktorým pobádajú adresáta ku konaniu (napr. zachovávať dôvernosť). Oba medzinárodné kódexy uprednostňujú uvádzanie etických princípov, teda aj ich konatívnu rovinu (napr. podpora sociálnej spravodlivosti) vo vedomí, že za nimi implicitne stoja etické hodnoty. V úvode priamo stojí, že „je naším záväzkom dodržiavať kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce uvedené v tomto Vyhlásení“.

Deväť zásadných etických princípov sociálnej práce

Na tomto mieste uvádzame komentáre k zásadným etickým princípom uvedeným vo Vyhlásení. Ich číslovanie je identické s číslovaním v samotnom dokumente.

1. Uznanie prirodzenej ľudskej dôstojnosti

Ľudská dôstojnosť a ľudské práva boli v predošlom dokumente súčasťou jedného princípu. Nové Vyhlásenie ich uvádza každý samostatne. Jazyková podoba je dôraznejšia. Namiesto opisnej formulácie staršieho kódexu, že je „sociálna práca založená na prirodzenej hodnote a dôstojnosti...“, sa uvádza: „Sociálni pracovníci uznávajú a rešpektujú prirodzenú dôstojnosť a hodnotu ľudí v postojoch, slovách a skutkoch“ (čl. 1). Zdôraznené je úzke prepojenie postojovej, verbálnej a behaviorálnej roviny. Pasáž o povinnosti sociálnych pracovníkov „podporovať a chrániť fyzickú, psychickú, emocionálnu a duchovnú integritu a blaho každého človeka“ je tuná vynechaná, resp. so zmenenou formuláciou prezentovaná v samostatnom princípe o celostnom prístupe (por. čl. 7). Hranice limitu tohto princípu v prípadoch ohrozenia seba alebo iných osôb sme uviedli vyššie.

2. Podpora ľudských práv

Opätovne je použitý imperatívny jazyk: „Sociálni pracovníci prijímajú a podporujú základné a neodňateľné práva všetkých ľudí“ (čl. 2). Obdobne ako pri vyššie uvedenom princípe je zrejmý jazyk Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Redaktori textu mali potrebu opätovného uvedenia prepojenia individuálnych a sociálnych / občianskych práv na rešpektovanie prirodzenej hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí, čo sa javí ako zbytočné opakovanie. Na rozdiel od staršieho kódexu Vyhlásenie už taxatívne neuvádza medzinárodné ľudskoprávne deklarácie a dohovory. Do finálneho textu nebola prijatá ani zmienka draftu o troch generáciách ľudských práv, ani potreba rozlišovania medzi bezpodmienečným pozitívnym ohľadom na osoby od postojov a konaní k sociálno-politickému a kultúrnemu prostrediu, ktoré je potrebné meniť. Táto myšlienka sa však preniesla do pojednávania o sociálnej spravodlivosti (por. čl. 3). Potrebu hľadania rovnováhy, ak si ľudské práva vzájomne protirečia, sme uviedli vyššie. Zaujímavým je však výraz, ktorý uvádzal draft dokumentu. Podľa neho majú sociálni pracovníci slúžiť ako kultúrni mediátori (cultural mediators). Ide o novú rolu, ktorá bola identifikovaná v niektorých krajinách. Podnetnou je pasáž, ktorá sa z draftu takisto nedostala do finálneho textu, ale môžeme ju považovať za interpretačný podnet: „Ľudské práva musia existovať spoločne s kolektívnou zodpovednosťou a je potrebné porozumieť, že individuálne ľudské práva sa môžu realizovať len na každodennom základe, ak ľudia prevzali zodpovednosť za seba a za životné prostredie a ak sa usilujú o vytvorenie recipročných vzťahov v rámci komunity“ (Ethics Taskforce, 2017).

3. Podpora sociálnej spravodlivosti

Nie je náhodou, že ide o najviac rozvinutý princíp. Medzinárodné dokumenty dlhodobejšie odrážajú preferovaný reformný prístup („paradigmu“) v sociálnej práci, ku ktorému konvergujú radikálne, antidiskriminačné a antiopresívne teórie. Ostatne menovanej je blízka formulácia, že „sociálni pracovníci majú zodpovednosť (povinnosť) zapojiť ľudí do presadzovania sociálnej spravodlivosti...“. Pri tomto princípe sa uvádza, rovnako ako v predošlom dokumente, päť oblastí.

  1. Spochybňovanie diskriminácie a inštitucionálneho útlaku

Antidiskriminačný prístup je rozšírený aj o antiopresívny. Úvodná veta tohto bodu Vyhlásenia sa javí ako zbytočné opakovanie. Z terminologického hľadiska sa text vyhýba rozporuplnému pojmu „negatívna diskriminácia“. Jednotlivé oblasti potenciálnej diskriminácie sú taxatívne menované s poznámkou, že nejde o definitívny zoznam. V porovnaní s predošlým dokumentom je zoznam oblastí potenciálnej diskriminácie širší. Ako nové sú uvedené schopnosti, občiansky stav, trieda, etnikum, jazyk, štátna príslušnosť (alebo jej deficit), chudoba, náboženstvo rodinná štruktúra. Vynechaná je farba pleti. Pohlavie a rod nie sú uvádzané ako alternatívy, ale jednoznačne sú uvedené oddelene. Namiesto rodinného stavu je uvedený vzťahový status. Názory sú chápané širšie (čo je dôležité najmä s čoraz väčším ohrozovaním novinárov), nielen úzko ako politické názory. Tieto sú v texte osobitne prezentované ako politické presvedčenia. Schopnosti sú doplnené na fyzické alebo mentálne schopnosti.

  1. Rešpektovanie rozmanitosti

Vyhlásenie používa nový termín, a síce inkluzívne komunity (inclusive communities). Tento koncept je jednou z odpovedí na migráciu a užíva sa najmä v USA a Kanade. Ich podstatou je integrácia menšinového obyvateľstva s tým, že sa rešpektuje a chráni ich kultúrne dedičstvo. Vyhlásenie ich interpretuje tak, že „rešpektujú etnickú a kultúrnu rozmanitosť spoločnosti, berúc do úvahy individuálne, skupinové a komunitné rozdiely“. Zaujímavým bol v tejto súvislosti návrh draftu, kde sa uvádzalo, že „rešpektovanie a akceptácia rozmanitosti sa nesmie používať na rozšírenie hraníc morálneho relativizmu...“. Odborný diškurz v tejto súvislosti bude potrebný najmä vzhľadom na potrebu reciprocity, teda obrátenie pozornosti aj na rešpektovanie práv a zachovanie kultúry a dedičstva majority.

  1. Prístup k spravodlivým zdrojom

Vyhlásenie v tomto bode hovorí o advokácii a konaní sociálnych pracovníkov, a to nielen s ohľadom na spravodlivé rozdelenie zdrojov, obdobne ako to bolo v staršom kódexe, ale aj o prístupe k nim. Okrem zdrojov sa v texte uvádza aj bohatstvo.

  1. Spochybňovanie nespravodlivých politík a praktík

Pasáž priamo pozýva sociálnych pracovníkov k politickej angažovanosti, a to vo viacerých rovinách. Ich kritické postrehy môžu byť komunikované zamestnávateľom, zákonodarcom alebo iným politikom. Dôvody tejto angažovanosti Vyhlásenie prepája s predchádzajúcim bodom, teda so situáciou, kedy zdroje sú nedostatočné, a pripája politické opatrenia a postupy, ktoré sú opresívne, nespravodlivé alebo škodlivé, obdobne ako to robil starší dokument. Vyššie sme uviedli, že vzhľadom na ochranu sociálnych pracovníkov pred rizikami sa nejedná o nútenie a explicitne sa uvádza, že by za svoju angažovanosť nemali byť postihovaní.

  1. Budovanie solidarity

Obdobne ako v predošlých bodoch je zrejmý úzky vzťah medzi sociálnou prácou a sociálnou politikou, kde patrí solidarita medzi jej zásadné princípy. Aktívna práca sociálnych pracovníkov na budovaní solidarity je predstavená v dvoch rovinách – vertikálnej, teda pri práci s komunitami, a horizontálnej, ako súčasť kolegiálnej práce. Kódex tento postoj a činnosť považuje za poslanie, ktoré majú sociálni pracovníci realizovať aj mimo profesie. Jej cieľom sú „transformačné zmeny (v sociálnej politike), inkluzívna a zodpovedná spoločnosť“.

4. Podpora práva na sebaurčenie

Vyhlásenie prevzalo formuláciu zo staršieho kódexu, že „sociálni pracovníci rešpektujú a podporujú práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia“ s limitom, ktorí sme uviedli vyššie. Možnosť konfliktu práv jednotlivcov sa tiahne celým dokumentom a jeho poznanie bude dôležité aj v procese etického rozhodovania pri dilematických situáciách (por. čl. 9.7). Draft dokumentu chcel ešte upozorniť na rozlišovanie slobody myslenia od vlastného sebaurčenia, pretože hoci slobodu myslenia ako najzákladnejšiu slobodu nemožno nikomu odobrať, táto ešte nezaručuje realizáciu sebaurčenia. V rozpore s týmto právom môže byť aj kontrolná funkcia sociálnych pracovníkov v oblastiach, ako je ochrana práv detí a ďalších obetí násilia, či ochrana ľudí s mentálnym postihnutím. Ideál sebaurčenia vyžaduje zdroje, akými sú dobré vzdelanie, dôstojné zamestnanie, prístup k zdravotnej starostlivosti, bezpečné a stabilné bývanie, bezpečnosť, primerané hygienické podmienky, prostredie bez znečistenia a pod.“ (Ethics Taskforce, 2017). Tieto pasáže sa do finálneho znenia nedostali, môžu však napomôcť jeho interpretácii.

5. Podpora práva na spoluúčasť

Text Vyhlásenia neuvádza koncept zmocňovania (empowerment), ktorý patril medzi kľúčové koncepty predošlého kódexu. „Sociálni pracovníci pracujú na budovaní sebavedomia a schopností ľudí, podporujú ich zapojenie a spoluúčasť vo všetkých aspektoch rozhodovania a konania, ktoré ovplyvňujú ich život.“ Z hľadiska kompetencií sociálnych pracovníkov sa vzhľadom na tento princíp od nich očakáva, že budú schopní užívať také metódy a techniky práce, ktoré budú prispievať k budovaniu väčšieho sebavedomia ľudí, s ktorými pracujú, a podporovať ich schopnosti. Do popredia by mohli vystúpiť sociálno-psychologické výcviky a vybrané psychoterapie založené na partnerskom prístupe a rešpekte k osobe klienta (napr. PCA, logoterapia a pod.).

6. Rešpektovanie dôvernosti a súkromia

V staršom kódexe bolo zachovávanie dôvernosti uvedené v časti o profesionálnom správaní. Vyhlásenie to prezentuje ako samostatný etický princíp spolu s rešpektovaním súkromia. Ani toto právo nie je chápané bezpodmienečne, ale je pri ňom použitý balans, keď sa uvádzajú limity „... pokiaľ nejestvuje riziko poškodenia seba, iných osôb alebo nejestvujú zákonné obmedzenia“. Ak takéto limity jestvujú, sociálni pracovníci majú povinnosť o nich informovať osoby, s ktorými pracujú. Časť medzinárodnej komunity upozornila v drafte, že v niektorých kultúrnych kontextoch, ktoré sú charakteristické komunitným životom zameraným na spoločné „my“, jestvuje prax zdieľania dôverností medzi členmi komunity, ktorá by mala byť sociálnymi pracovníkmi rešpektovaná. Do finálneho textu sa však táto pasáž nedostala.

7. Zaobchádzanie s ľuďmi ako celostnými osobami

Holistický prístup bol jedným z kľúčových konceptov predošlého kódexu. Tuná bol prezentovaný najmä v jeho spoločenských dimenziách, teda z pohľadu „človeka vo vnútri rodiny, komunity, spoločenského a prirodzeného prostredia“. Vo Vyhlásení je presunutý dôraz na celého človeka v jeho „biologických, psychologických, sociálnych a duchovných rozmeroch“. Vzhľadom na holistický prístup sa požadujú aj jeho praxeologické konsekvencie. Nový kódex priamo uvádza, aby bol tento prístup použitý „pri formulovaní holistických posudzovaní a intervencií s plnou účasťou ľudí, organizácií a spoločenstiev, s ktorými sociálni pracovníci pracujú“. Draft chcel explicitne zdôrazniť aj dôležitosť „spolupráce s členmi interdisciplinárnych tímov“, do finálneho znenia sa to však nedostalo.

8. Etické využívanie technológií a sociálnych médií

Vyššie sme uviedli, že táto téma je v novom kódexe inovatívnou. V zásade treba uviesť, že sa de facto nejedná o žiaden samostatný etický princíp, ale o novú oblasť, ktorá sa stala predmetom etickej reflexie a v ktorej sa majú uplatňovať ostatné etické princípy. Vyššie sme uviedli konkrétne oblasti, na ktoré malo Vyhlásenie potrebu explicitne upozorniť. Pre sociálneho pracovníka a vzdelávacie inštitúcie sociálnej práce ide o novú výzvu, nakoľko sa „od nich očakáva, že sociálni pracovníci získajú potrebné vedomosti a zručnosti k ochrane pred neetickými praktikami pri používaní technológií“. Draft okrem toho chcel upozorniť na riziko, aby sociálni pracovníci nevyužívali platformy sociálnych médií na ventilovanie osobných konfliktov a sťažností (Ethics Taskforce, 2017), čo sa do finálnej verzie nedostalo.

9. Profesionálna bezúhonnosť

Ako sme vyššie uviedli, ide o nepresné označenie rôznorodých tém, ktoré boli v staršom dokumente označené ako profesionálne správanie. Témy môžeme rozlíšiť do piatich oblastí:

  1. Starostlivosť o seba a ďalší profesionálny rozvoj

Vyhlásenie implicitne vychádza z konceptu celoživotného vzdelávania. Najprv poukazuje na potrebu dosiahnutia požadovanej kvalifikácie na výkon sociálnej práce, na ktoré musí nadviazať ďalšie vzdelávanie, resp. profesijný rozvoj, ktorých cieľom je „rozvíjať a udržiavať požadované zručnosti a spôsobilosti na vykonávanie svojej práce“ (čl. 9.2). Ďalšie vzdelávanie je jednou, ale nie jedinou formou konceptu starostlivosti o seba. Vyhlásenie vo všeobecnej rovine uvádza, že „sociálni pracovníci majú povinnosť podniknúť potrebné kroky k profesionálnej a osobnej starostlivosti o seba na pracovisku, v súkromí a v spoločnosti“ (čl. 9.6). V drafte sa uvádzal aj dôvod, prečo je táto starostlivosť potrebná – aby sa zabránilo vyhoreniu a dôraz bol kladený aj na „posilnenie pracovných vzťahov na pracovisku“. Do finálneho textu sa tieto pasáže už nedostali.

  1. Profesionálne hranice a zodpovedná práca s mocou

Akokoľvek budú zástupcovia globálnej alebo odbornej profesijnej komunity upravovať terminológiu označujúcu klientov / užívateľov služieb / osoby, s ktorými pracujú, pri mnohých pracovných výkonoch sociálni pracovníci pracujú s mocou. Etickou zodpovednosťou je „nezneužívanie postavenia moci ani vzťahov dôvery... nezneužívanie svojich pozícií na osobné, materiálne výhody alebo zisky“ (čl. 9.4). Zásadný etický princíp neškodenia (nonmaleficence) je spojený s „rozpoznávaním hraníc medzi osobným a profesijným životom“. Spomenuli sme, že nový kódex sa vyjadril k častej téme prijímania malých darčekov (čl. 9.5), ktoré nie sú chápané korupčne ani v zmysle materiálnych výhod. Vyhlásenie poukazuje na kultúrne osobitosti spojené s prijímaním malých darčekov a potrebu národnej regulácie v tejto oblasti.

  1. Humanitárny a vojenský kontext výkonu sociálnej práce

Túto osobitú oblasť výkonu sme spomínali vyššie. Načrtnutý je obraz sociálnych pracovníkov, ktorí za každých okolností podporujú, budujú a rekonštruujú mier a nenásilie (por. čl. 9.3). Teoretickým východiskom pre nich je rešpektovanie dôstojnosti každého človeka a konsekvenciou imperatív nepoužívania zbraní sociálnymi pracovníkmi proti ľuďom.

  1. Etické rozhodovanie a konflikty záujmov

Obdobne ako v predošlom kódexe aj nové Vyhlásenie sa v jednej časti venuje téme etického rozhodovania. Konflikty záujmov vychádzajú zo skutočnosti, že do profesijného výkonu vstupujú viacerí aktéri s vlastnými cieľmi a prioritami. Okrem osôb, s ktorými sociálni pracovníci pracujú, sú to najmä kolegovia, zamestnávatelia, profesijné asociácie, miestne, národné, medzinárodné zákony a dohovory. Kľúčovým etickým princípom, ktorý predošlý kódex neuvádzal, je podľa Vyhlásenia „minimalizovanie škody pre všetky (zúčastnené) osoby“ (čl. 9.7). Vzhľadom na proces etického rozhodovania sú menované niektoré prvky, ktoré majú byť do neho zahrnuté, a sú nimi „empirické dôkazy, praktická múdrosť, etické, zákonné a kultúrne hľadiská“. Uľahčiť etické rozhodovania má ašpiráciu aj samotný medzinárodný etický kódex (por. čl. 9.8). Od sociálneho pracovníka sa očakáva, aby robil eticky podložené rozhodnutia a „bol pripravený byť transparentný pri preukazovaní dôvodov svojich rozhodnutí“ (čl. 9.7).

  1. Medzinárodný kódex a národné etické kódexy

Ašpiráciou Vyhlásenia je, aby sa stalo predmetom reflexie, diskusie a hodnotenia sociálnych pracovníkov na ich pracoviskách a vo svojich krajinách (por. 9.8). Zodpovednosťou národných asociácií je aktualizovať svoje etické kódexy, aby boli v súlade s aktuálnym medzinárodným etickým kódexom. Na Slovensku má túto úlohu v kompetencii Profesijná rada komory, ktorá je zodpovedná za pravidelné vyhodnocovanie a revíziu etického kódexu, a to najmenej raz v priebehu troch rokov. Nakoľko Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce bol schválený v septembri 2015, je v súčasnosti najvhodnejší čas, aby sa tento kódex revidoval podľa aktuálnych trendov medzinárodného etického kódexu a pripomienok pracovníkov z praxe. V Českej republike je po 12 rokoch potreba revízie Etického kodexu Společnosti sociálních pracovníků ČR (2006) ešte naliehavejšia. Alternatívou je tvorba nového etického kódexu, ktorý by bol akceptovaný celou komunitou sociálnych pracovníkov v Českej republike. Podľa Vyhlásenia o národných kódexoch majú asociácie zodpovednosť informovať samotných sociálnych pracovníkov. A pre sociálnych pracovníkov zostáva najťažšia úloha, a síce „konať v súlade so súčasným etickým kódexom alebo smernicami vo svojej krajine“ (čl. 9.1).

Záver

V drafte nového medzinárodného etického kódexu sa uvádzala myšlienka, že „žiadne vyhlásenie o etických zásadách ani žiaden etický kódex nemôže zabezpečiť etickú prax, ale vyžaduje, aby sociálni pracovníci podporovali realizáciu uvedených etických princípov v praxi“. Autor príspevku dúfa, že poznanie aktuálnych trendov nového medzinárodného etického kódexu pomôže porozumieť dôležitým posunom globálnej sociálnej práce a bude viesť slovenských a českých sociálnych pracovníkov k novým kritickým reflexiám, ktoré sa prejavia nielen v texte ich revidovaných etických kódexov, ale najmä v priamej sociálnej práci, v procese vzdelávania a vo výskume.

Andrej Mátel,
profesor Ústavu sociálnej práce,
VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava

Zoznam použitých zdrojov

AADLAND, E., MATULAYOVÁ, T. (Eds.). 2011. Etické reflexie v pomáhajúcich profesiách. Prešov: Prešovská univerzita.

AGIUS, A., JONES, D. N. 2012. Effective and ethical working environments for social work: The responsibilities of employers of social workers. Bern: International Federation of Social Workers [10. 12. 2017]. Dostupné z: https://www.ifsw.org/effective-and-ethical-working-environments-for-social-work-the-responsibilities-of-employers-of-social-workers-2/

BANKS, S. 2012. Ethics and Values in Social Work. 4th Ed. Basingstoke: Palgrave Macmillan.

BEAUCHAMP, T. L. 1996. The Role of Principles in Practical Ethics. SUMNER, L., BOYLE, J. (Eds.). Philosophical Perspectives on Bioethics. Toronto: University of Toronto, 79–95.

Ethics Taskforce of International Association Schools of Social Work. 2017. Statement of Ethical Principles: Social Work. Draft Document [15. 12. 2017]. Dostupné z: https://www.iassw-aiets.org/wp-content/uploads/2017/11/Draft-Statement-of-Ethical-Principles.docx

FEDER, E. K. 2014. Making sense of intersex: Changing ethical perspectives in biomedicine. Bloomington: Indiana University Press.

International Federation of Social Workers / International Association Schools of Social Work. 2004. Ethics in Social Work: Statement of Principles. Geneva: IFSW. Dostupné z: http://www.ifsw.org/p38000398.html

International Federation of Social Workers. 2018. Statement of Ethical Principles [10. 8. 2018]. Dostupné z: https://www.ifsw.org/statement-of-ethical-principles/

MÁTEL, A. a kol. 2016. Etické kódexy sociálnej práce. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce.

MÁTEL, A., ROMANOVÁ, M., SENÁRIKOVÁ, Z. 2017. Kľúčové hodnoty sociálnej práce v Slovenskej republike. Nitra: UKF.

MÁTEL, A., SCHAVEL, M. 2015. Teória a metódy sociálnej práce I. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce.

NEČASOVÁ, M. 2004. Komentář k mezinárodnímu etickému kodexu. Sociální práce / Sociálna práca, 4(4), 36–38.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. 2015. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce [15. 11. 2015]. Dostupné z: http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialna-praca/

Společnost sociálních pracovníků ČR. 2006. Etický kodex Společnosti sociálních pracovníků České republiky. Praha: SSP ČR [10. 10. 2015]. Dostupné z: http://socialnipracovnici.cz/public/upload/image/eticky_kodex_sspcr.pdf



Sdílet text:


Podobné zprávy

O čem se mluví Etické kódexy sociálnej práce
Fakta, dokumenty, legislativa Slovensko má nový etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce
Akademické články Sociální pracovník jako archetyp postmoderního superhrdiny?
Akademické články Sociální spravedlnost jako základní kritérium sociální práce a sociální politiky
O čem se mluví Zpřístupnili jsme plné verze časopisů vydaných v roce 2014


0

Diskuze

Všechny komentáře

Zatím nebyl vložen žádný komentář

Vložit komentář

zapište číslo číslovkou: jedna

... všechny zprávy

Nabídka nových knih

obalka
Jak navazovat ...
Devora Zack
obalka
Zooterapie v ...
Jaroslava Bicková
obalka
Poruchy osobnosti ...
Riegel, Pěč, Kalina
obalka
Existenciální ...
Irvin D. Yalom
obalka
Transformace ...
Ladislav Timuľák
obalka
Když ty nejsi ty
Anita de Nennie
obalka
Zbláznění
Ellen Forney

... kompletní nabídka

© 2014, časopis Sociální práce/Sociálna práca | … vstup do administrace